Ako som sa stal WoWkarom a vonku už nevyšiel.

Písal sa rok 2011, bola jeseň a ja ako žiak základnej školy som mal jesene prázdniny, o World of Warcrafte som veľa čítal na internete a bolo to pre mňa niečo neznáme čo som chcel skúsiť, lákala ma Trial verzia na 10 dni, a tak som povedal že to skúsim, Dovtedy som hrával len Warcraft III. Na rok 2011 som mal pomerne výkonní PC ale predsa nebolo to ono, a tak som kvôli WoWku bol nútení si vymazať veľkú časť svojich hier a súborov. Lebo HDD som mal kapacitne len asi 100GB, a tam do koša letelo všetko GTA, NFS atď. A po hodine odstraňovania my na PC nabehlo 40GB voľných. A ja som bol celý šťastný a zaregistroval som si svoj WoW účet ktorý používam dodnes, ale o tom neskôr. Keď som povedal svojmu bratrancovi o tom že idem sťahovať WoW tiež bol nadšený nakoľko Warcraft III sme hrávali spolu a tak prišiel ku mne a spoločne sme sa na to vrhli.

Ide sa sťahovať klient.

Po registrácia účtu som začal sťahovať WoW klient, Keď som zbadal tu krásnu inštaláciu a sťahovanie hry som bol nadšený. Keď som zistiť že sa my to bude sťahovať asi 5 hodín ostal som trošku zaskočený. A tak sme povedali že si pôjdeme vonku urobiť náš obchod, ako decká sme mali bláznivé nápady. A celý náš obchod sme si chceli postaviť do starých dosiek ktoré som dávnejšie našiel vonku zo starých vyhodeným skríň a z prachera na koberce (veľká železná konštrukcia ktorá bola po sídliskách) ktorý niekto odrezal karbo brúskou (ďakujeme mu). A tak sme sa vybrali za dom.

Išlo sa posledný krát von.

Pomaly sme kráčali za dom že ideme po ten odrezaný pracher ktorý tam už ležal nekoľko týždňov a že ho pôjdeme odniesť kam chceme. Cestou sme sa rozprávali o tom ako urobíme náš shop a bratrancovi som povedal že som si tie dosky odložil do krikov. (Len pre informáciu: cele dni som trávil vonku a stával si svoje bunkre a základne ako asi každý chalan) Ešte sme sa zastavili na miesto kde ho chceme odniesť bolo to pár metrov od prachera. Obaja sme súhlasili s miestom a konečne sme sa vybrali po pracher. Ako sme sa k nemu priblížili dávali sme pozor či niekto nejde keď nikto nechodil pohli sme s nim niekoľko metrov. Keď niekto prechádzal chvíľu počkali a znova pokračovali, toto sme opakovali niekoľko razí až sa stalo niečo čo by sme nečkali, Z okna po náš začal ziapať nejaký dedko „vráťte to spať“, V tej chvíli sme už pracher niesli cez chodník a v tej panike som po bratrancovi zoziapal „K***a bež…“ Pracher sme pustili v strede chodníka a bežali sme k domu. Už sa nám ani nechcelo byť vonku a tak sme išli domov si zahrať PlayStation 2. Počas hrania som chodil sledovať stav sťahovania a pozeral som sa aj z balkóna či ten pracher tam je.

Dokončili sme to?

Veru nie, za prve sme už nechceli provokovať toho starého dedka a za druhé, vďaka tomu že som spoznal World of Warcraft pre mňa slovo vonku stratilo význam, a dvere von som otváral iba v tedy ak som musel isť do školy či do obchodu ale ihrisko, a všetky miesta kam som sa chodil hrávať boli pre mňa zabudnuté.

Konečne to prišlo.

Keď som počas inštalácie vydeľ že hra je v stave pripravená na spustenie neváhal som ani sekundu a musel som do hry vstúpiť. Slovíčko Wau som zopakoval asi 100x, bratranec sa so mnou pozeral na to ako sa prvý krát do hry prihlasujem, bol to taký pocit ako keby som objavil Ameriku a vedel som že toto je hra pre mňa.

Moja prvá postava.

Ani som neuvažoval čo je to Horda a čo Aliancia ale ako prvé som si vybral Orka s PETom diviaka, a to možno pre to lebo sa my prasata od mala páčili, veru už si veľmi nepamätám ale orkovia sú my aj dnes veľmi sympatický. Postavu som si upravil a Hor sa do hry!!!