Ako majiteľ a CEO IT spoločnosti, ktorá je síce relatívne malá, no funguje takmer ako korporácia, som si zvykol ísť trochu proti prúdu. Moja firma je postavená na princípoch poriadku, systému a profesionality – každý má vlastnú VoIP klapku, firemný e-mail, IAM prístup, doménu, štruktúrovaný reporting, dokonca aj interné procesy podobné tým, ktoré poznáme z veľkých amerických firiem.
A napriek tomu… pracovné stretnutia nemávame v drahých reštauráciách, ale často vo fastfoodoch ako McDonald’s alebo pri káve v Starbuckse. Znie to možno netradične. Pre niekoho dokonca zvláštne. A niekedy, keď tam pozvem klienta prvýkrát, vidím v jeho očiach jemné prekvapenie – veď predsa „CEO“ by mal pozvať do niečoho elegantnejšieho, nie? Lenže ja to vidím inak.
Mám rád americký štýl fungovania – vecnosť, jednoduchosť, priamočiarosť. V USA nie je dôležité, kde sa stretnete, ale čo vyriešite. Tam sa často najlepšie dohody uzatvárajú pri káve v Starbuckse alebo pri raňajkách v Denny’s. Nie preto, že by to bolo lacné, ale preto, že je to praktické a uvoľnené.
A presne o to mi ide. McDonald’s alebo Starbucks nie sú pre mňa symbolom rýchleho občerstvenia – ale symbolom neformálneho priestoru, kde sa ľudia cítia prirodzene. Nie je tam zbytočný tlak, nie je tam oficiálna atmosféra kancelárie. Každý si dá, čo má rád, otvorí notebook, a ide sa na vec.
A pritom ja osobne som stále formálne oblečený, ako keby som sedel v zasadacej miestnosti – oblek, košeľa, všetko ako sa patrí.
Nie preto, že by som sa chcel predvádzať, ale preto, že si prácu vážim, nech už sa odohráva kdekoľvek – či v kancelárii, alebo pri stole s logom McDonald’s.
Na takýchto stretnutiach sa často udeje viac, ako by človek čakal… Klient sa uvoľní. Rozhovor plynie prirodzene. Nemusím riešiť rezerváciu ani komplikované menu. A ja presne viem, čo si dám – či som v Žiline, v Bratislave, alebo v Ostrave. McDonald’s má jednoducho tú istú ponuku, to isté prostredie a rovnakú energiu, ktorú poznám. Vďaka tomu sa môžem sústrediť na to podstatné – ľudí a prácu.
Starbucks má zase svoje čaro – atmosféra, hudba, vôňa kávy. Ideálne miesto na brainstorming alebo na „coffee meeting“ s kolegom… Wi-Fi, zásuvka, stolík, ticho v rohu – čo viac treba? Často sa tam zrodia tie najlepšie nápady.
Jasné, niekto to môže považovať za zvláštne. Nie každý si predstavuje pracovný obed pri Big Macu. Ale pravda je taká, že moderný biznis sa posúva smerom k autenticite. Ľudia čoraz viac oceňujú úprimnosť a prirodzenosť pred „pretlakovanou formálnosťou“. A keď s niekým riešim spoluprácu pri obyčajnom cheeseburgri, bez okázalosti, no stále v obleku a s rovnakou vážnosťou, ako by sme sedeli v boardroome, vzniká medzi nami iný typ spojenia – ľudskejší, úprimnejší, reálnejší.
Toto všetko má aj praktický rozmer. Nemusím sa zdržiavať formálnosťami či zložitým plánovaním. Fastfood alebo Starbucks sú otvorené stále, v každom meste, s rovnakou kvalitou. Mám teda štandardizované pracovné prostredie aj mimo kancelárie – presne ako v IT svete, kde je stabilita a konzistentnosť základ.
A áno, moji kolegovia si už zvykli. Vedia, že ak sa ide na „pracovný obed“, končíme pravdepodobne pri žltom „M“. A funguje to. Máme výsledky, máme poriadok, máme systém – len ten systém má občas chuť hranoliek a frappuccina.
McDonald’s a Starbucks nie sú len o jedle či káve. Sú o mentalite. O tom, že práca nemusí byť zviazaná formou, ale myšlienkou. A že aj malé firmy si môžu dovoliť myslieť a fungovať ako tie veľké – len s väčšou slobodou, kreativitou a zdravým nadhľadom.
Takže ak ma najbližšie niekto pozve na „biznis lunch“, a ja poviem „McDonald’s o dvanástej?“, už sa, prosím, nečudujte. Nie je to provokácia. Je to len moja verzia amerického sna – s hranolkami namiesto kravaty.