Niekedy jednoducho príde deň, keď si povieš: A čo keby som proste niekam išiel? Bez dôvodu, bez cieľa, bez rozmyslu. Len tak. Pre seba. Tak som si zbalil veci, kúpil lístok a šiel. Kam inam než do Bratislavy – mesta, ktoré síce poznám ako vlastné topánky, ale stále ma dokáže niečím prekvapiť. Ani úplne doma, ani úplne na výlete.
Cesta tam bola zážitok sama o sebe. RegioJet, business trieda – ticho, pohodlie, voňavá káva zadarmo a k tomu môj obľúbený jablkový koláč. Ráno ako z reklamy. V tej chvíli mi došlo, že tento deň nebude o kompromisoch. Bude o mne, o chuti, o pohode. Rozpočet? Dnes nie. Dnes si doprajem všetko, čo mi spraví radosť.
Hneď po príchode som zamieril rovno k električkám. Automaticky som siahol do peňaženky, kde ma už čakala pripravená električenka – môj malý kúsok slobody po meste. Bez váhania som naskočil na najbližší spoj, pohodlne sa usadil a cez okno len tak sledoval, ako sa Bratislava prebúdzala do nového dňa. Smer bol úplne jasný – McDonald’s. Nič zložité, nič na premýšľanie. Len ten známy pocit, že si dám niečo, čo mám rád a čo ma príjemne nakopne do dňa.
A šieľ som si dať svoje obľúbené raňajky – ranný bravčový McMuffin, hranolky ako must-have. Možno to neznie gurmánsky, ale chutí to presne tak, ako má: rýchlo, známo a dobre. A potom? Už žiadne plány. Len sa túlať, dívať, vnímať, zhlboka dýchať mesto, ktoré som poznal, ale v ten deň mi pripadalo nové.
Hneď po raňajkách som zamieril tam, kam vraj chodí každý správny Bratislavčan – do kaviarne. Ľudia často hovoria, že Bratislavčania sú kaviarenskí povaľači, tak som si povedal, že sa prispôsobím väčšine. Objednal som si svoju obľúbenú ľadovú kávu, sadol si k stolu a začal som robiť to čo domáci. A viete čo? Bolo to fajn. Tá káva chutila presne tak, ako mala – chladivá, silná a s náznakom toho mestského tempa, ktoré ťa nenúti ponáhľať sa, ale ani úplne spomaliť.
Po meste som nachodil približne 8 až 10 kilometrov pešo – len tak, bez cieľa, kam ma nohy zaviedli. A veru, tá prechádzka stála za to. Ulice, parky, nábrežie… všetko malo svoju atmosféru. Bratislava mi zrazu ukazovala tvár, ktorú človek v zhone bežne nevidí. Ale úprimne? Ešte teraz mám svalovicu. Fakt! Ako kancelárska krysa, čo väčšinu dňa presedí za monitorom, som si tú dávku pohybu užil naplno. Nohy mi síce dali najavo, že som to trošku prehnal, no stálo to za každý krok.
Zastavil som sa všade, kde mi napadlo – Pizza Hut, KFC, Burger King… Keď máš dobrú náladu a si v „treat yourself“ režime, všetko chutí dvakrát lepšie. A ver mi, fakt to stálo za to. Tieto fastfoody mám naozaj rád a som ich veľkým fanúšikom – ich chuť a pohodlie jednoducho neviem odolať.
Rád trávim chvíle pri Dunaji, kde si môžem sadnúť, pozorovať pokojný tok vody a načerpať energiu z okolia. S ľadovou kávou zo Starbucksu v ruke sa tam cítim ako doma. Je to ten malý únik, ktorý ma vždy nabije na ďalšie dobrodružstvá v Bratislave.
Ale pravá výzva dňa? Poradiť si s horúčavou. Úprimne som sa poriadne zapotil. Teplota sa držala okolo 30 stupňov a ja som od rána do večera behal po Starbucksoch po celej Bratislave.
Ako verný fanúšik tejto značky to bola jasná voľba – práve tam som hľadal osvieženie a chvíľku oddychu. Za celý deň som tam nechal niečo vyše 80 eur, ale každý nápoj – Mango Dragonfruit Refresha, Cool Lime Refresha či ľadový čaj – bol presne to, čo som potreboval na prekonanie tepla. Sadnúť si a vychutnať si drink a len tak pozorovať svet okolo bolo mojím spôsobom relaxu. Takýto deň plný chladenia, farieb a pohody sa len tak ľahko nezabudne.
A keď sa deň začal skladať do svojho večerného rytmu, stihol som ešte jeden bonus – návštevu Dungeon Pubu. Útulný bar s atmosférou ako vystrihnutou z fantasy knižky. Dungeons & Dragons a Magic: The Gathering sveta, geekovia a dobré pivo – miesto, kde sa cítiš prijatý, aj keď si tam prvýkrát. Skrátka dokonalý záver dňa.
Na spiatočnej ceste opäť business trieda RegioJetu. Síce s 75-minútovým meškaním, ale úprimne? Vďaka tomu pohodliu, natiahnutým nohám a káve po ruke to ani nebolelo. Hlava plná momentov, nohy unavené, ale spokojné. A úsmev, ktorý sa mi ťahal od Petržalky až po gauč doma.
Nemám rád výlety, kde musím neustále pozerať na každé euro a počítať, či si môžem dať ešte jednu kávu alebo niečo navyše. Uprednostňujem výlety, kde si doprajem bez výčitiek, užijem si, čo mám rád, a neriešim rozpočet na cent presne. Veď zážitky sú investícia. Presne ako tento deň. Už sa neviem dočkať na ďalší výlet do Bratislavy.